zaradenie: blog
MIKROŽIVINY A MAKROŽIVINY – to najdôležitejšie pre naše telo
Nakoľko sú živiny organické látky nevyhnutné pre každý živý organizmus poskytujúce stavebné látky a prísun energie - dôležité pre jeho stavbu a zdravý vývoj. Z hľadiska toho čo ponúkajú ich delíme na mikro a makro živiny. Makroživiny telo využíva vo veľkom, radíme medzi ne bielkoviny, sacharidy a tuky. Vďaka nim získavame dostatok energie na zabezpečenie nevyhnutných životných funkcií. Môžeme sem zaradiť taktiež aj vodu, ale pretože nedodáva telu ani výživu ani energiu alebo esenciálne zložky, zvyčajne sa medzi živiny nepočíta.
Mikroživiny, na rozdiel od makroživín síce nedodávajú organizmu energiu, avšak predstavujú potrebné zložky pre zaistenie správnej funkcie metabolizmu. Patria sem predovšetkým vitamíny (A, B, C, D, E a K) minerálne látky (ako vápnik, fosfor, a i.) a stopové prvky (železo, zinok, selén a mangán). Hoci ich telo spotrebuje len malé množstvo, hrajú vo výžive kľúčovú úlohu. Bez ich prítomnosti by v tele nefungoval proces rastu, tvorba energie a mnoho ďalších dôležitých funkcií.
„Podstatou zdravia je rovnováha makro a mikro živín“
Prečo sú makro a mikro živiny tak dôležité?
Ich vyvážený pomer je totiž jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú naše zdravie. Nedostatočný alebo nadbytočný príjem týchto látok môže spôsobiť závažné zdravotné ťažkosti. V súčasnej dobe je stále väčším problémom nadmerné prijímanie makroživín a nedostatočný prísun mikroživín.
Nedostatok energie, ktorú telu dodávajú práve makroživiny, znamená zníženie obranyschopnosti a výkonnosti, naopak jej dlhodobý prebytok má ale za následok to, že si telo vytvára tukové zásoby.
Tie potom spôsobujú vznik obezity a ďalších chorôb ako diabetes, kardiovaskulárne či nádorové ochorenia. Vplyvom znečistenia poľnohospodárskych pôd a priemyselného spracovania potravín máme v našom tele mikroživín čím ďalej menej. Pritom ich potreba neustále rastie. To má za následok pokles obranyschopnosti ľudí, obzvlášť detí. Ako je zrejmé naše zdravie je závislé na optimálnom príjme makroživín a mikroživín.
Bielkoviny – stavajú svaly
Bielkoviny, čiže proteíny, predstavujú dôležité stavebné látky všetkého života. Oproti sacharidom a tukom sú prijímané predovšetkým ako stavebné látky pre svalové vlákna. Preto bývajú obľúbené u športovcov. Z hľadiska funkčných systémov sú základom enzýmov, hormónov a imunitného systému. Bielkoviny tvoria aminokyseliny, ich energetické využitie je však značne nižšie ako v prípade sacharidov alebo tukov. Preto je príjem kvalitných bielkovín pre naše telo nevyhnutnosťou.
Sacharidy – zdroj energie
Sacharidy – tiež glycidy, nepresne cukry – predstavujú pre ľudský organizmus najdôležitejší a najpohotovejší zdroj energie, slúžia nám tiež ako stavebné látky (glykoproteidy), nestráviteľné sacharidy zase priaznivo ovplyvňujú činnosť čriev a pomáhajú predchádzať niektorým metabolickým poruchám. Základnou stavebnou jednotkou všetkých sacharidov sú tzv. cukrové jednotky.
Podľa počtu cukrových jednotiek môžeme deliť sacharidy napríklad na monosacharidy (glukóza, fruktóza), disacharidy (sacharóza, laktóza) alebo polysacharidy (glykogén, škrob či vláknina). Podľa odporúčania nutričných špecialistov majú sacharidy vo výžive človeka zastúpiť 50-55 % celkového energetického príjmu.
Väčšinu prijímaných sacharidov by mali tvoriť polysacharidy (označované tiež ako zložené, alebo komplexné sacharidy) z rôznych druhov zeleniny, obilnín a strukovín. Trávenie komplexných sacharidov je pomalšie a hladina inzulínu v krvi sa zvýši len mierne. Výsledkom je teda pozitívne ovplyvnenie hladiny krvného cukru a dlhší pocit zasýtenia.
Tuky – nenasýtené tuky telu prospievajú
Asi najdiskutovanejšiu zložku ľudskej potravy predstavujú tuky. Tuky patria k najvýdatnejšiemu zdroju a zásobárni energie v potrave, tvoria stavebnú zložku buniek, ďalej sú z nich vytvárané niektoré hormóny (napríklad pohlavné), žlčové kyseliny a ďalšie významné látky. Odborníci na výživu odporúčajú príjem tukov v strave v rozmedzí medzi 25-30 %.
Tuky sa skladajú z mastných kyselín a glycerolu. V živočíšnej potrave sú často sprevádzané cholesterolom. Môžeme ich deliť podľa rôznych hľadísk, napríklad podľa pôvodu na tuky rastlinné a živočíšne. Dnes sa však tuky rozdeľujú skôr podľa typu mastných kyselín, ktoré obsahujú. Hovoríme potom o nasýtených, nenasýtených a trans-nenasýtených tukoch.
Vitamíny
Vitamíny sú hlavní predstavitelia mikroživín. Patria medzi ne látky rôznej chemickej povahy, ktoré sú väčšinou v nepatrnom množstve nevyhnutné pre látkovú výmenu (metabolizmus) a rad biologických funkcií. Ľudské telo si ich nedokáže vyrobiť samo (až na vitamín D), takže ich musí prijímať potravou.
Rozhodujúci vplyv na to, či naše telo bude mať dostatok vitamínov, tak má náš jedálniček. Základným predpokladom pre zachovanie čo najvyššieho obsahu vitamínov, je jesť potraviny čo najčerstvejšie bez zbytočného skladovania.
Pri nedostatku vitamínov (hypovitaminóze) sa môžu objavovať poruchy funkcií organizmu, alebo aj veľmi vážne ochorenia. Prebytočných vitamínov rozpustných vo vode sa organizmus dokáže zbaviť prirodzenou cestou. U vitamínov rozpustných v tukoch to však nejde.
Minerálne látky
Minerálne látky prijímame do tela potravou a vodou. Pritom nie je dôležité len množstvo, ale aj ich vzájomný pomer. Minerálne látky sa podieľajú na výstavbe telesných tkanív, podmieňujú stály tlak v telesných tekutinách, regulujú, aktivujú a kontrolujú metabolické pochody a sú dôležité aj pre vedenie nervových vzruchov. Uplatňujú sa ako aktivátory alebo súčasti hormónov a enzýmov. Mnohé minerálne látky hrajú dôležitú úlohu aj v prevencii civilizačných ochorení.
Stopové prvky
Stopové prvky sa v tele vyskytujú v podstatne menšom množstve ako minerálne látky. Sú to chemické prvky, ktoré v malom množstve organizmus potrebuje k správnemu vývoju. Možno medzi ne zaradiť: železo, zinok, jód, selén, fluór, meď, chróm, mangán, molybdén, kobalt. Niekedy sa do tejto skupiny počítajú aj ďalšie prvky ako sú nikel, cín a iné.
Makroživiny a mikroživiny predstavujú pre náš organizmus esenciálne látky, ktoré do značnej miery ovplyvňujú fungovanie nášho tela. Ak bude naša strava dostatočne vyvážená s ohľadom na tieto látky, máme vyššiu pravdepodobnosť, že sa budeme tešiť dobrému zdraviu.